Zakladateľ kyokushin karate, Masutatsu Oyama sa narodil v r. 1923 v Kórei. V mladosti to najprv skúšal s čínskym kempom. V roku 1938 sa presťahovali do Tokia. Aby sa mohol zapísať na univerzitné štúdium a prenajímať skromnú izbu, živil sa obchodovaním s mliekom. Bezvýchodnosť z ťažkej situácie hľadal v tréningoch juda v Kodokane. Neskoršie objavil karate, ktoré v tom čase bolo v Japonsku takmer neznáme. Vďaka šťastnej náhode sa stáva žiakom vtedajšieho najlepšieho japonského učiteľa Gichina Funakoshiho. Karate sa stáva hlavnou náplňou jeho života. Trénuje dňom i nocou. Ako 17 ročný získava druhý dan. Na konci druhej svetovej vojny ako 22 ročný už mal štvrtý dan.

Po vojne sa stretol s mužom zo svojej rodnej provincie, ktorý spája svoju vieru s bojovým umením. Tento múdry muž poradil Oyamovi, aby sa obrátil k prírode, aspoň tri roky žil v samote, ukľudnil ducha a posilnil svoje telo.

Oyama sa tak dostáva na pohorie Mitsumine. Spolu so svojim žiakom Yashirom si tu postavil drevený zrub. Obaja žijú v drsných horských podmienkach. Každé ráno behajú a celé dni trénujú rôzne techniky karate. Oyama je neprimerane tvrdý a náročný voči sebe i k svojmu žiakovi. Ten s ním dlho nevydrží a jednej noci sa mu stratí. V ďalšom tvrdom tréningu vysoko v horách sa v myšlienkach začína zapodievať správou o jednom karatistovi, ktorý údajne jediným úderom dokázal zabiť býka. Rozhodol sa, že to skúsi aj on.

Ako 22 ročný opustil samotu a hneď v r. 1947 vyhral majstrovstvá Japonska v karate. Neprevzal víťazný pohár, tým dával najavo ostatným, že ho pravidlá zápasu tradičného karate nebavia. V Tokiu sa denne začal obšmietať okolo jatiek. Stáva sa najšťastnejším človekom, keď získava povolenie postaviť sa holými rukami proti poltonovému býkovi. Využíva príležitosť a jediným úderom päsťou skolí mohutné zviera, krvácajúce z nosa a huby a s odlomeným rohom a ktoré so strašným revom utieklo od neho skôr, než mohol zopakovať druhú ranu.

Stáva sa slávnym a v r. 1952 absolvuje veľké turné po USA. Na 30 predstaveniach medzi inými porazil troch vyzývateľov z radov zápasníkov z povolania. Myšlienka boja s býkmi ho však nikdy neopúšťa. Po návrate z Ameriky v Japonsku bojuje najprv s mladými, neskoršie so staršími a mohutnejšími býkmi. Využíva pritom poznatky zo štúdia silných a slabých stránok týchto zvierat. Súčasne trénuje aj šprinty, aby v prípade nebezpečia mohol pred rozzúreným zvieraťom uniknúť do bezpečia. Nakoniec sa podujme vyhovieť požiadavke filmárov bojovať na verejnom priestranstve v Tateyame pri mori so 600 kilovým býkom. Hovorilo sa o súboji storočia. Sledovali ho desaťtisíce divákov. Keď vpustili býka do arény, Oyama ho chytil za 40 centimetrové rohy a snažil sa ho povaliť na zem. Býk otriasol mohutnou hlavou a odvážneho útočníka odhodil nabok. Ten sa však nevzdal. Zaliaty krvou znovu sa vrhá na býkove rohy a v urputnom boji pokračuje ďalej. Nasleduje polhodina nervy drásajúceho zápasu. Nakoniec sa býk pod úderom Shuto s príšerným revom zrútil na zem.

Za celý svoj život zápasil Oyama celkom s 53 býkmi. Štyri z nich na mieste zahynuli a ostatným päsťou poodlamoval rohy. Len pri jednom bol vážne zranený a šesť mesiacov sa liečil v nemocnici. Napriek všetkým úspechom ostal skromný a nikdy nepripúšťal, že by mal nejakú nadprirodzenú silu a schopnosti, ktoré mu ľudia pripisovali. Vo svojej knihe "Čo je karate? " Oyama napísal, že sa mýlil, keď svoje karate budoval len na sile. Namiesto svalov neskoršie sa pokúsil viacej využívať svoju inteligenciu, aby odhalil pravdu zmyslu života. Tým došiel k názoru, že skutočným zmyslom karate je vedieť zjednotiť telo so svojím duchom.

Masutatsu Oyama neuznával zápasy, kde iba imitujú zásahy. Zdôvodnil to tým, že ozajstných bojovníkov treba vychovať v reálnych podmienkach. Raz v priebehu troch dní súperil s 300 najlepšími japonskými karatistami. Na každý deň mu pripadlo sto zápasov a všetky vyhral. Tým chcel dokázať, že jeho štýl, ktorý založil je efektný.

Masutatsu Oyama sa stal legendou pre každého vyznávača karate.